Zaviesť poriadok v parkovaní je pre Bratislavu nevyhnutnosť


Množstvo áut na uliciach Bratislavy

K tomu treba pripočítať autá ľudí, ktorí nemajú v Bratislave trvalý pobyt a sú v prenájmoch, pričom na jeden prenajatý byt mnohokrát pripadá viac áut. Okrem uvedených údajov, však nesmieme opomenúť ani autá, ktoré denne prichádzajú do Bratislavy z rôznych smerov. Pomôžem si dokumentom zverejneným v roku 2017 pod názvom „Vyhľadávacia štúdia možnosti realizácie záchytných parkovísk a parkovacích domov v Bratislave“. Tento bol spracovaný na objednávku predchádzajúceho vedenia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. Z tohto dokumentu (na základe štúdie) vyplýva, že do Bratislavy denne v dopoludňajších hodinách (medzi 07:00 h a 10:00 h) prichádza z jednotlivých smerov takmer 33 800 vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že problémom nie sú len prichádzajúce autá, resp. cezpoľní vodiči, ale že problémom je aj vysoký počet domácich áut, pričom na jednu domácnosť často pripadá viac áut, ktoré sú využívané v každodennej premávke. Kolóny a množstvo parkujúcich áut sú dnes každodennou realitou.

Parkuje sa všade

Autá sú zaparkované takmer všade, kam sa človek pozrie. Vodiči neváhajú zaparkovať svoje autá všade, kde je aspoň trochu voľného miesta, na chodníkoch, v križovatkách či na zeleni, čím výrazne prispievajú k degradácii verejného priestoru. Ak ich aj za nesprávne parkovanie náhodou rieši polícia, ich obranou býva častokrát otázka: „A kde mám podľa Vás zaparkovať, keď na blízku už nie sú voľné žiadne parkovacie miesta?“. Áno, nie sú. Cez deň je veľmi malá šanca zaparkovať v centre mesta a večer je ten istý problém s parkovaním aj v okrajových mestských častiach, keď sa ľudia vracajú domov z práce. Kapacitne už parkoviská nestíhajú obslúžiť všetkých motoristov. Častokrát opakovaná fráza, že „ulice už nejde viac nafúknuť“ je žiaľ pravdivá a ak nechceme budovať ďalšie parkoviská na úkor zelene ani trčať v zápchach, musíme sa vážne zamyslieť nad otázkami, či chceme čakať až dovtedy, kým doprava v Bratislave úplne skolabuje? Alebo sa radšej rozhodneme pristúpiť k jej regulácii? Ani jedno a ani druhé riešenie nie je pre motoristov určite potešiteľné. V tomto prípade ide o veľmi citlivú tému, ktorá rozdeľuje Bratislavčanov, susedov i kamarátov a pravdou je, že nech by sa prijal akýkoľvek model parkovacej politiky, nikdy nebudú spokojní všetci. Zaviesť poriadok v parkovaní, je však pre Bratislavu nevyhnutnosťou.

Ľady sa pohli

Ľady sa pohli a Bratislava je podstatne bližšie k zavedeniu spoločnej celomestskej parkovacej politiky ako kedykoľvek predtým. Ako už skôr na verejnom vystúpení pred médiami vyhlásil primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo, súčasný „návrh parkovacej politiky bol konzultovaný s odborníkmi, starostami mestských častí a poslancami a panuje na ňom zhoda“.

Stretnutie primátora s poslancami mestských častí

Zavedenie parkovacej politiky teda odporúčajú nielen politici ale aj odborníci, ktorí sa zhodujú v tom, že je potrebné vytvárať tlak na znižovanie počtu vozidiel v meste. Odporúčajú tiež, aby pravidlá boli pre Bratislavu jednotné, bez možnosti vytvárania autonómnych parkovacích politík v jednotlivých mestských častiach. Dôvodom je najmä to, že vytváraním vlastných parkovacích politík by sa do parkovania v celomestskom ponímaní mohol vniesť chaos. Zároveň treba vziať do úvahy aj to, že náklady mestských častí na vlastné riešenia prijatia parkovacej politiky (vytvorenie infraštruktúry, administrácia systému, kontrola parkovania a pod.), by boli podstatne vyššie ako výnosy. Vedenie hlavného mesta SR Bratislavy preto prišlo s jasným zámerom riešenia parkovacej politiky a svoj zámer trpezlivo vysvetľuje aj mestským častiam. Už to, že mesto aktívne v tejto veci komunikuje s mestskými časťami, je veľký posun vpred. Práve počas týchto dní prebiehajú stretnutia primátora mesta s predstaviteľmi jednotlivých mestských častí a na rad prídu zrejme aj stretnutia s občanmi. Osobne som bol doteraz na dvoch stretnutiach k parkovacej politike. Prvého takéhoto stretnutia som sa zúčastnil na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy dňa 15. 3. 2019 a to spoločne so starostom mestskej časti Devínska Nová Ves p. Dáriusom Krajčírom a jeho zástupkyňou p. Beatou Janatovou. Neskôr som sa zúčastnil aj spoločného stretnutia primátora mesta s poslancami jednotlivých mestských častí, ktoré sa uskutočnilo dňa 24. 4. 2019 v divadle P. O. Hviezdoslava. Okrem mňa sa tohto stretnutia za Devínsku Novú Ves zúčastnil aj Peter Kolega a tiež poslanci Andrej Kovarík a Ján Žatko. Na stretnutiach a rokovaniach k parkovacej politike, ktoré predchádzali týmto stretnutiam, sa zúčastňoval aj náš miestny a súčasne mestský poslanec, Rastislav Tešovič.

zľava: Miroslav Antal, Peter Kolega, Ján Žatko, Andrej Kovarík.

Čo bolo obsahom stretnutia

Na stretnutí primátora s poslancami (24. 4.) boli prebraté jednotlivé základné tézy parkovacej politiky so zdôraznením, že jej prevádzkovateľom bude v plnej miere hlavné mesto SR Bratislava a nie mestské časti. Do tohto procesu nebudú vtiahnuté žiadne súkromné spoločnosti. Parkovaciu politiku bude upravovať jedno všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovia úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel na území Bratislavy a ktorým sa zároveň určí spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výška úhrady za dočasné parkovanie, spôsob jej platenia a preukázania jej zaplatenia. Mesto zároveň zabezpečí obstarávanie na informačný a platobný systém parkovania, na kontrolné zariadenia a parkovacie zariadenia (napr. vozidlá s kamerami kontrolujúce EČV, ručné skenery, príp. parkomaty).

Všetky investičné náklady na spustenie parkovacej politiky bude znášať mesto, vrátane informačného systému, kontrolných vozidiel Mestskej polície, ale aj spracovania projektov organizácie dopravy, vyznačenia parkovacích miest, osadenia značiek či výstavby parkovacích miest (vyznačenie parkovacích miest). Neobišli sme ani tému  deľby výnosov, t. j.  pomer ich delenia – mesto vs. mestská časť, ceny parkovacích kariet (prvé vozidlo – 49 €/rok, druhé vozidlo – 150 €/rok, resp. 199 € za dve vozidlá, tretie vozidlo – 500 €/rok , resp. 699 € za tri vozidlá), možnosti benefitov pre rezidentov – držiteľov rezidentskej karty ako sú 2 hodiny parkovania zdarma v zóne s tarifným pásmom B, C a D, alebo tzv. voľné hodiny, ktoré môže rezident poskytnúť pre parkovanie návštev (rodina, opravári a pod.) vo svojej zóne (100 h). K benefitom získajú prístup aj domácnosti bez áut, resp. domácnosti, ktoré parkujú svoje vozidlá mimo verejných priestorov (v garáži, na dvore svojho pozemku a pod.). Tieto v predchádzajúcich návrhoch zavedenia parkovacej politiky neboli zohľadnené. To znamená, že napríklad majitelia garáží, rodinných domov s dvorom, či súkromného parkoviska sa môžu ale i nemusia registrovať. Budú však mať možnosť získať prístup k obom benefitom, ktoré sú určené aj pre majiteľov prvej rezidentskej parkovacej karty. Ak domácnosť nevlastní auto nebude platiť poplatok, no má možnosť získať benefit 150 h pre návštevy. Ak domácnosť parkuje auto v garáži, tak za prvé auto zaplatí poplatok 10 € a získa 150 h pre návštevy a 2 h parkovania zdarma v zóne s tarifným pásmom B, C a D. Čo sa týka použitia výnosov tak, hlavné mesto bude z výnosov pokrývať náklady a celý zvyšok (rozdiel výnosov a nákladov) sa stane súčasťou fondu mobility, z ktorého budú financované výhradne projekty udržateľnej mobility. Fond mobility bude zriadený ako štandardný rozpočtový fond hlavného mesta SR Bratislavy so svojim štatútom (ako napr. rezervný fond) a o jeho využití bude rozhodovať Mestské zastupiteľstvo. Tri štvrtiny z fondu mobility budú alokované pre celomestské projekty (výstavba a modernizácia električkových a trolejových tratí, bezbariérové vozidlá MHD, záchytné parkoviská, a pod.) a štvrtina financií z fondu bude alokovaná pre lokálne projekty v príslušnej mestskej časti v pomernej forme napr. rekonštrukcie ulíc a verejných priestorov, cyklotrasy, parkoviská a parkovacie domy. Časť výnosov bude investovať v mestskej časti. Bližšie podrobnosti aj o pomere delenia výnosov, bude možné nájsť popise základných téz k rezidentskej parkovacej politike (zdroj: Magistrát hl. mesta SR Bratislavy, viac tu).

Čo bude úlohou mestskej časti

Mestská časť sa v rámci prípravy parkovacej politiky, bude musieť najskôr vyjadriť k legislatívnym návrhom VZN k dočasnému parkovaniu ako aj k návrhu zmeny Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, resp. k predloženému návrhu dodatku a prerokovať by ich malo Miestne zastupiteľstvo. Toto by sa malo udiať v termíne najneskôr do 18. 5. 2019. V prípade kladného stanoviska bude ďalším krokom spracovanie prieskumov a dopravno-inžinierskych analýz (tieto analýzy vypracuje na požiadanie mesto po schválení financií, zmeny štatútu a VZN) a na ich podklade bude potrebné navrhnúť parkovacie (rezidentské) zóny a zabezpečiť dopravné značenie. V zónach už nebudú parkovacie miesta vyhradené pre konkrétnych obyvateľov, tak ako to bolo doteraz. Bude tiež potrebné zabezpečiť lokálne kontaktné miesta pre obyvateľov.

Samozrejme na stretnutí toho odznelo oveľa viac a priestor bol aj na diskusiu a otázky. Otázky ktoré z časového hľadiska neboli zodpovedané priamo na stretnutí, budú v krátkom čase zodpovedané písomne a zaslané najmä poslancom, ktorí sa na stretnutí zúčastnili.

Ako ďalej s parkovaním v Devínskej Novej Vsi

Urobiť poriadok v parkovaní určite potrebuje aj Devínska Nová Ves. Určite sa dá súhlasiť s tým, že problémy s parkovaním v našej mestskej časti, už nie sú len na sídliskách, ale čoraz viac začína byť tento problém viditeľný aj v častiach (uliciach) s rodinnou zástavbou, kde na verejných priestranstvách pred rodinnými domami stojí množstvo áut. Nie je ojedinelé, že práve parkujúce autá začínajú byť tŕňom v oku obyvateľov, najmä ak pred ich rodinným domom stoja dve, tri a viac áut ich susedov od vedľa. Problémy s parkovaním (ale i nedisciplinovanosťou vodičov) v Devínskej sú mnohokrát predmetom diskusií na sociálnych sieťach. Je potrebné zdôrazniť, že ak napríklad cez deň nie je v mestskej časti s parkovaním problém, parkovanie nebude spoplatnené. Spoplatnenie sa bude týkať len miest a časov, keď dochádza k dopytu parkovania, kde je obsadenosť parkovacích miest 90 % a viac. V miestach, kde je vysoký dopyt po parkovaní len vo večerných a nočných hodinách (tzv. nočné parkovanie), bude hodinovo spoplatnené parkovanie len vo večerných a nočných hodinách. V nočných hodinách budú na sídliskách uprednostnení obyvatelia s trvalým pobytom. Tarifné spoplatnenie nočného parkovania sa bude týkať nerezidentov a návštevníkov v danej zóne. Asi sa dá súhlasiť s tým, že v Devínskej je problematickým predovšetkým večerné a nočné parkovanie, kedy už po 19.00 h, resp. 20.00 h je na sídliskách, takmer nemožné zaparkovať. Aj z tohto dôvodu, Devínska by potrebovala aspoň jeden parkovací dom.

Záver

Devínska sa bude musieť jednoznačne rozhodnúť, či príjme podmienky vyplývajúce zo zavedenia celomestského systému parkovacej politiky a pristúpi k zavedeniu rezidentského parkovania vytvorením parkovacích zón alebo nie, resp. či sa pripojí k parkovacej politike alebo si zvolí cestu bez parkovacích zón a bez platenia doma. No ak bude chcieť obyvateľ Devínskej zaparkovať v inej mestskej časti, kde bude platiť rezidentské parkovanie, už tam nebude môcť parkovať zadarmo a nebude môcť využiť benefit držiteľa rezidentskej karty (napr. dve hodiny parkovania zdarma). Vopred však treba upozorniť aj na skutočnosť, že v prípade, ak sa Devínska nepripojí k celomestskej parkovacej politike, ktorú prijmú aj iné mestské časti, môže sa stať, že sa z nej časom stane odstavné parkovisko pre vozidlá, ktoré nebudú mať možnosť zaparkovať zadarmo v iných mestských častiach. Predpokladov na to, aj vzhľadom k počtu priemyselných podnikov a pribúdajúcej novej výstavbe, máme viac než dosť. Predpokladá sa, že prvé zóny po spustení parkovacej politiky by mohli začať fungovať od budúceho roka.

Verím, že otázok k parkovacej politike zo strany verejnosti je veľa a viem, že nie každý je s ňou stotožnený a to najmä z pohľadu nastavených poplatkov za parkovanie, ktoré mnohí vnímajú ako ďalšiu daň.

Uvidíme, či bude ešte priestor napríklad na diskusiu k výške poplatkov pre rezidentov, čo je snáď najväčším tŕňom v oku mnohých Bratislavčanov. Každopádne, či už sa ich výška bude alebo nebude meniť, určenie poplatkov za parkovanie je podľa odborníkov osvedčený, jednoduchý a bezpochyby aj účinný nástroj na to, ako vytvárať dostatočný tlak na obmedzenie (reguláciu) počtu áut v meste. Nespoplatnením rezidenčného parkovania (napr. prvého auta), by sa nedosiahol požadovaný efekt a nevytváral by sa dostatočný tlak na preferovanie iných foriem dopravy.

Protihodnota za zavedenie parkovacej politiky

Ak dôjde k zavedeniu parkovacej politiky a tým aj k vytváraniu tlaku na preferovanie iných foriem dopravy, ako je individuálna automobilová doprava, musí mesto za to svojim obyvateľom ponúknuť aj patričnú protihodnotu, a to napríklad v podobe skvalitňovania služieb v rámci verejnej dopravy (predĺženie liniek, zníženie počtu prestupov, posilnenie liniek, skrátenie prepravného času, bezbariérové vozidlá MHD a pod.) a verím, že financie získané z parkovacej politiky nasmeruje najmä do

  • modernizácie električkových a trolejbusových tratí,
  • budovania cyklotrás,
  • rekonštrukcie ulíc, verejných priestorov a parkovísk (vyznačovanie parkovacích miest v dostatočnej šírke),
  • vybudovania parkovacích domov v mestských častiach,
  • účinnej kontroly dodržiavania pravidiel parkovania,
  • vybudovania odstavných (záchytných) parkovísk na okrajoch mesta s plynulým prepojením na verejnú dopravu, tak aby cezpoľní vodiči mali možnosť plynule prestúpiť na MHD a bezproblémovo sa prepraviť do mesta,
  • vybudovania odstavných parkovísk, ktoré by mali byť predpokladom pre doriešenie „Terminálov integrovanej osobnej prepravy“ tzv. TIOP-ov v spolupráci so ŽSR a pod.

Ludia si tiež prečítali...